Právo
Schvaľovanie je vlastne hlasovanie o návrhu zákona. Počet poslancov, ktorý je potrebný, aby bol parlament uznášaniaschopný, sa nazýva kvórum. Predstavuje ho nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (50% + 1). Na platné uznesenie je potrebný súhlas spravidla nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ak ide o prijatie ústavných zákonov, príp. novelizáciu Ústavy, je potrebná tzv. kvalifikovaná väčšina = trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Podpísanie zákona. Prijatý návrh zákona podpisujú najvyšší ústavní činitelia – predseda vlády, predseda parlamentu, prezident. Jedine prezident má právo veta – môže odmietnuť podpísať zákon a s pripomienkami ho vráti NR SR na opätovné prerokovanie. NR SR zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť vyhlásený.
Vyhlásenie zákona je vlastne je publikácia jeho konečného znenia v Zbierke zákonov. Všeobecne záväzné právne predpisy sa publikujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Publikáciou nadobúdajú právne predpisy platnosť – stávajú sa súčasťou právneho systému štátu. To však neznamená, že už tak vzniká povinnosť ich dodržiavania. Záväzným sa pre všetky subjekty stávajú až dňom účinnosti práv††††††††††††††††††††††
Právo sa od ostatných normatívnych systémov v spoločnosti odlišuje :
1. monizmom = v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť_, kým
morálnych a náboženských systémov môže byť_ aj viac;
2. spätos_ťou so štátom = opiera sa o jeho donucovaciu moc ( sankcie );
3. zvláštnou formou = ustanoví ju štát, vždy má podobu zákona, vyhlášky,...
Pramene práva : a, materiálne – materiálne podmienky spolo_nosti ( napr. ekonomická
reforma _ zmena príslušných zákonov );
b, formálne – konkrétne prijaté právne normy ( napr. trestný, obchodný
zákonník,...
PRÁVNA KULTÚRA
– súčasť_ kultúry společnosti,_ ktorá sa prejavuje ako súhrn národných a miestnych zvláštností
v právnom myslení i v praxi.
– typy právnych kultúr : európsky ( kontinentálny ), anglo – americký, náboženský,
socialistický.
Myšlienkové zdroje európskej právnej kultúry :
1. grécka múdrosť – dobre žiť_, dobre zomierať_, dobrý život bol spätý so životom v štáte;
– Gréci zanechali myšlienku obč_ianskeho štátu – polis, myšlienku
demokracie;
2. rímskoprávna vzdelanosť Rimania vytvorili právo v dnešnom zmysle slova ( pozorovali
reálne vzťahy, zovšeobecň_ovali ich _ vytvárali samotnú
vedu o práve = JURISPRUDENCIU );
– základom rímskej právnej vedy bola grécka filozofia;
3. kresť_anská mravnosť – Kristus priniesol Nový zákon ( pochopenie, odpustenie, súcit,
tolerancia ), postupne sa formovala cirkev a oficiálna kresť_anská
doktrína = zdôrazň_ovanie slobody _ľudského srdca a svedomia,
_ím predznamenali vznik _ľudských práv.
Vplyv rímskeho práva v Európe :
– dedič_om rímskeho impéria bola Východorímska ríša, cisár Justinián dal zozbieraľ_ texty
rímskeho súkromného práva, a tak jeho zásluhou vznikla zbierka Corpus iuris civilis. Táto
zbierka bola objavená v 11. – 12. storo_čí, ked_ rástol význam miest, vznikali nové, tovarovo –
peňažné vzť_ahy, rástla túžba germánskych panovníkov obnoviť_ Rímsku ríšu. V Taliansku
vznikajú prvé právnické školy ( Bologna ). V neskoršom období bolo rímske právo nevhodné
na používanie, preto ho právnici doplňov_ali glosami ( výstižnými uč_enými poznámkami
vpisovanými medzi riadky rímskeho textu ). Glosátori = prví skutoč_ní právnici. Začína sa
formovať právnictvo ako stav. V neskoršom období však nastal _čas, ked_ už nestačilo_
odha_ľovať_ sporné miesta v Corpus iuris civilis, ale bolo potrebné nájsť_ v _ňom oporu pre
riešenia každodenných praktických právnych otázok. Chopili sa toho postglosátori =
komentátori ( písali komentáre, traktáty ).
Európsky typ právnej kultúry :
– charakterizuje ho písané právo, súdy a iné štátne orgány právo iba uvádzajú do života.
Anglo – americký typ právnej kultúry :
– charakterizuje ho nepísané právo, tvoria ho súdne precedensy = rozhodnutia súdov, ktoré sa
stávajú záväznými. Ide o aktívnu úlohu sudcov pri tvorbe práva.
Slovenská republika : mala socialistický typ právnej kultúry, transformáciou na európsky
typ zač_ala prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991 ( obč_ianske právo sa vrátilo
k tradíciám súkromného práva s jeho ochranou osobnosti a vlastníctva, novelizoval sa trestný
– zákon a Trestný poriadok ).