Viedenský kongres - Nové !!!
Viedenský kongres.
Francúzska revolúcia rozvrátila dovtedajší systém usporiadania spoločnosti. Napoleonove vojny proti európskym krajinám boli späté s násilným zavádzaním francúzskeho politického systému (rušenie nevoľníctva a privilégií, zavádzanie občianskeho zákonníka) To v dobytých krajinách urýchľovalo likvidáciu feudalizmu a podporovalo rast miestnej buržoázie. Napoleon vnútil celej Európe dominantnú úlohu Francúzska. Po jeho porážke chceli spojenci obnoviť stabilitu v Európe, pričom jej nový poriadok mal byť založený na starých osvedčených zásadách – znova sa mali reštaurovať staré štáty (monarchie) a ich hranice. Od októbra 1814 do júna 1815 sa zišli vo Viedni zástupcovia Rakúska (kancelár Klemens Lothar Metternich), Ruska (cár Alexander I.), Pruska (kráľ Friedrich Wilhelm II.) a Veľkej Británie (minister zahraničných vecí Karl Stewart Castlereagh) na rokovaní známom ako Viedenský kongres. Francúzsko zastupoval Napoleonov minister zahraničných vecí Ch. M. Tayllerand.
Výsledky: Francúzsko muselo obnoviť hranice spred roku 1792 a zaplatiť reparácie vo výške 700 mil. frankov. Na trón sa už v roku 1814 vrátil Ľudovít XVIII, brat Ľudovíta XVI. z dynastie bourbonovcov. Belgicko, ktoré od roku 1714 patrilo Rakúsku po vymretí Habsburgovcom v Španielsku Karolom II., sa spojilo s Holandskom do nového kráľovstva Spojené Holandsko. Habsburgovci v Rakúsku dostali späť svoje dŕžavy, ktoré im vzal Napoleon (Lombardsko, Benátky, Toskánsko, Parmu, Tirolsko) Veľkovojvodstvo Varšavské sa spojilo s Ruskom personálnou úniou a Alexander I. sa stal aj Poľským kráľom. Namiesto Rýnskeho spolku, ktorý vytvoril Napoleon po zániku SRRNN sa vytvoril nemecký spolok, ktorý tvorilo 37 kniežatstiev a 4 slobodné mestá so spoločným snemom vo Frankfurte, ktorému predsedal Rakúsky zástupca. Taliansko zostalo naďalej rozdrobené. Sever sa stal Rakúskou dŕžavou, Piemont a malé stredotalianské štáty boli tiež pod rakúskym vplyvom. Samostatnosť získali len Neapolské a Sardínske kráľovstvo a pápežsky štát. Najviac sa posilnilo Anglicko, ktoré získalo Maltu, Iónske ostrovy, územia v Antilách a Indickom oceáne a Hellgoland v severnom mori. Na návrat ruského cára Alexandra I. prijal kongres vyhlásenie nazvané svätá aliancia v roku 1815. Jej najväčším zástancom bol K. Metternich. Bola zameraná na boj proti nacionalistickému a antiabsolutistickému hnutiu. Boj za národné požiadavky sa v Európe začal šíriť najmä vďaka myšlienkam francúzskej revolúcie a Napoleonovým výbojom. Jej hlavnou úlohou bolo aj s použitím sily zachovať režimy a usporiadanie štátov tak, ako ich nastolil kongres. Podarilo sa jej to však len do obdobia revolučných rokov 1848-1849.
Vypracoval: PhDr. Michal Košičan
Prepis: Lenka Ondová